- 01
Maďarčinu už čiastočne poznáte — asi pätinu jej slov Maďari prevzali zo slovanských jazykov, predovšetkým zo slovenčiny. „Asztal“ (stôl), „szoba“ (izba), „kulcs“ (kľúč), „vacsora“ (večera), „szomszéd“ (sused), „király“ (kráľ) — to všetko pochádza z jazyka našich predkov. Funguje to aj opačne: „guláš“, „paprika“, „šalát“, „huncút“, „bosorka“ či „čardáš“ si slovenčina požičala z maďarčiny.
- 02
Maďarčina nemá gramatický rod. Žiadne „ten/tá/to“, žiadne prispôsobovanie prídavných mien — jedno jediné slovo „ő“ zastupuje on, ona aj ono. Po slovenčine s tromi rodmi a desiatkami vzorov je to nečakaný oddych, ktorý maďarčinu robí v tomto ohľade jednoduchšou než vlastný materinský jazyk.
- 03
Bratislava bola 250 rokov hlavným mestom Uhorska. V rokoch 1536–1783 sa v Dóme sv. Martina korunovalo 11 uhorských kráľov a 8 kráľovien — vrátane Márie Terézie. Preto v starom meste nájdete toľko dvojjazyčných nápisov, pozsonyi mandľových koláčov aj rodinných príbehov o prababkách, ktoré chodili na maďarské gymnázium.
- 04
Samohlásková harmónia znamená, že prípony sa prispôsobujú slovu, ku ktorému sa pripájajú — „v dome“ je „házban“, ale „v záhrade“ je „kertben“. Znie to ako extra robota, no vaše ucho to pochytí rýchlejšie, než čakáte — najmä keď prestanete bojovať s pravidlami a začnete počúvať.
- 05
Maďarčina je jedna z mála neslovanských a neindoeurópskych príležitostí v Európe. Jej najbližší príbuzní — fínčina a estónčina — sú cez 1 000 km ďaleko. Pre Slováka je to jedinečná brána do aglutinačného jazyka s úplne inou logikou, bez nutnosti cestovať do Ázie.